| | Kniha Barbory Hrínovej sa skladá zo štyroch častí – Pravidelné bytosti, Kamarát, Vzácne spoločenstvá, Plachý dom. Hoci sa od seba líšia čo do obsahu a mierne aj formy, úzko spolupracujú, nadväzujú a až keď sú pospolu vybudujú celistvý mikrovesmír troch rodinne spriaznených ľudí, trojprútie odlišných, no prepletených pohľadov na vlastný i okolitý svet. Otec Ambróz, mama Silvia, dospelá dcéra Naďa. Ambróz je hrdinom knižky, drobné či väčšie bitky dňa nevyhráva, ale i tak je kráľom života, jeho zvláštnou oslavou, láskavou aj ironickou. Chcelo by sa človeku posedieť si s ním na lavičke v bratislavskej Karlovej Vsi, pod ňou by oddychoval pes Elko a Ambróz by možno zalovil v nákupnej taške a vytiahol odtiaľ jednu zo svojich zbierok poézie, čiže zápisník, do ktorého zbiera básne iných autorov, čo sa mu páčia, a čosi by človeku z nej prečítal. Alebo by povedal: „Zatiaľ sa často pozerám z okna. Príroda a akékoľvek počasie ma vždy dojme, očarí alebo podobne. V poslednej dobe dokonca rád počúvam predpoveď počasia, ale nie kvôli tomu, ako bude, ale páčia sa mi tie slová. Nízka oblačnosť, prízemné mrazy, prehánky a sneženie na severe vo vyšších polohách.“ U Hrínovej sa v plachom dome vo vzácnych spoločenstvách kamarátia pravidelné bytosti. Je čitateľským zážitkom chvíľu s nimi pobudnúť. zm
|
|
|
---|
|
| Barbora Hrínová je prozaička, scenáristka a pedagogička. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v súčasnosti pôsobí v Ateliéri scenáristickej tvorby ako odborná asistentka. Autorsky spolupracuje s televíziou a rozhlasovými stanicami. Absolvovala výskumné pobyty v Gruzínsku, a vďaka Fulbrightovmu štipendiu v Kalifornii v USA. Debutovala zbierkou poviedok s názvom Jednorožce, ktorá je doteraz preložená do šiestich jazykov. Jednorožce získali Cenu René – Anasoft litera gymnazistov 2021 a prestížnu cenu Anasoft litera 2021. Je tiež trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka. V roku 2025 jej vo vydavateľstve Artforum vyšiel román Plachý dom. |
|
|
---|
|
| | Niekedy zvyknem o veciach príliš dlho rozmýšľať, pochybovať. Ale nevnímam to ako negatívnu črtu. Mne sú sympatickí ľudia, ktorí sa nezabývali v nejakom vopred a definitívne osvojenom svetonázore, filozofii alebo príslušnosti k sociálnej skupine, ale neustále svoj názor korigujú podľa toho, čo vidia okolo seba. Veční hľadači sú pre mňa aj tí, ktorí sa nezabarikádovali vo svojich istotách a presvedčeniach, ale sú otvorení novému.
Barbora Hrínová pre Knižnú revue, 2021 |
|
|
---|
|
| Zdalo sa mu úžasné, že niekde v galaxii, vlastne uprostred množstva galaxií, najpresnejšie by bolo kdesi vo vesmíre, plnom tmavej hmoty, aj tú už zvyknú spochybňovať, je čoraz ťažšie získavať na ňu granty, vo vzdialenosti nepredstaviteľných rozmerov, v chladných medzihviezdnych priestoroch, sa nachádza takéto miesto: pečivá v prepravkách poukladané v úhľadných regáloch, mlieko a syry v chladiacich boxoch, cereálie roztriedené podľa značky a príchute, salámy a údeniny ležiace za sklom, ochotne pípajúce registračné pokladnice, centrálne vykurovanie, umelé osvetlenie, povzbudivá reprodukovaná hudba, hladko sa kĺžuce nákupné vozíky, svojrázne tváre predavačiek, obzvlášť sa mu páčila tá obézna v červenej zástere so sieťkou na vlasoch, pasovala do oddelenia údenín a lahôdok, reťazec sa vôbec nesnažil zakryť účinok týchto potravín na organizmus. Keď sem Ambróz vstúpil krátko pred 7.30, všetko plynulo v príjemnom rytme, akoby mali otvorené nonstop, snáď od začiatku sveta. ~~~~~ Z napätia sa ako-tak uvoľnil až doma pri stole. Silvia pripravila na večeru chutnú fučku. „On si myslí, že k nám chodia samí malí Mozartovia. Ale ja takého nemám, niektorí moji žiaci sú úplne natvrdlí, nemuzikálni.“ „Nie si tam od toho, aby si ich rozvíjal, pán učiteľ?“ spýtala sa Silvia. Ambróz sa napil z mlieka a lahodnosť nápoja mu rozviazala jazyk, akoby si glgol zo šampanského. „Mne sa niekedy tak páči, keď žiaci hrajú zle. Ten hrozný tón a všetko. Ja sa na tom tak bavím, na tej insitnej atmosfére,“ rozhovoril sa. Naďa sa potuteľne usmievala, ale Silvia zostávala vážna. ~~~~~ Ku Karlovke patril aj Paľko s bičom. Taký ozrutný, mierne retardovaný chlapec. Chodil a plieskal bičom, všetci ho tak volali. Tuším sa s ním spájal aj nejaký príbeh, ale nespomeniem si naň. Pani Lachkovičová, tá čítala knihy a pila, každý deň u nás sedela s omamou. Požičiavala si od nás knihy a všetky rad za radom čítala. Pani Šeleverová, tá chodila po meste s polievacím autom, vážne, s takým veľkým, oranžovým, celkom sama, kropila ulice. Všetci jej synovia emigrovali. Herdovci, tí mali len kuchyňu a jednu izbu. Ich synovia si na záhrade urobili také búdy a v tých sa zdržiavali. Kamarátil som sa s nimi. Pani Bohunská mala, chudera, manžela násilníka. Mali vinohrad. Hovorila nám: Teraz choďte na hrozno, chlapci, starý spí. Tam bol domček, potom len lúky tristo metrov a zase domček. Úplná balada. ~~~~~ Literárnych kamošov viac-menej poznám, vyrastala som medzi nimi. Christian Morgenstern, Paul Brun, sv. Ireneus a spol. sa povaľovali všade po našom byte, prekračovala som ich, sedela pri nich na záchode, počúvala Ambróza, ako zo svojich zbierok za kuchynským stolom recituje. Keď som sa v triede zmienila o otcových antológiách, pýtali sa ma obdivne: tvoj otec píše básne? Nie on ich iba zbiera, odpovedala som. Darčeky nie sú otcova silná stránka. Mame nikdy žiadne nedával. Neskôr zriadil kasičku s nápisom Darček pre Silviu. Chcel do nej šetriť, ale stále je prázdna. Čo by som mohla darovať ja jemu? Možno by sa potešil plachetnici? ~~~~~ Jeden stolček zaniesol pod les, druhý ku kaplnke sv. Juliany, ďalší pred malou chvíľou umiestnil na okraj poľa pri ceste medzi Ostatnou a Bijacovcami. Sedí na ňom a vychutnáva si to. Za ním aj pred ním, na druhej strane cesty, sa rozprestierajú lány dozrievajúce obilia. Doniesol si aj malý plynový varič, varí si sa ňom vajce. Rozhoduje sa, či natvrdo alebo namäkko. Zabudol si lyžičku, tak radšej natvrdo. Vždy na niečo zabudne. Ale inak je vybavený – má klobúčik a chladenú vodu pre psa. Elko o ňu nejaví záujem, sedí nehybne na mieste, dychčí a prižmúrenými očami hľadí pred seba, možno na Spišský hrad. Chudáčik, nikdy tam nebol. Ambróz má tieto povinné výlety za pamätihodnosťami už za sebou. Kochá sa horizontom, nízkymi vŕškami, ktoré striedajú doliny, žiadne štíty, ale malé sínusoidy terénu, také akurát. A to ticho okolo neho. Je to jeho súkromný Island. Na Islande nikdy nebol, ale čítal islandských básnikov, pocitovo Islandu rozumie. Mohol by byť aj tu. Jeho zelený ostrov pod Spišským hradom. Béžovo-zelený, keď zohľadní aj obilné klásky. Už nechce byť nikde inde, iba tu. |
|
|
---|
|
| Rukopis mal pôvodne názov Rovnobežky, neskôr Vzácne spoločenstvá, a napokon Plachý dom. Bol to dlhý proces, ale Ambróz sa nikam neponáhľa. Píšem o ňom aj preto, že je akoby antagonistom súčasnosti, jej rýchlostných a konzumných trendov. Ambróz sám však proti ničomu neprotestuje. On plynie a zaujímavé je jeho samotné bytie. Najviac som sa snažila zachytiť jeho jedinečnosť, pretože si myslím, že je celkom originálnou figúrou. | | Napísali o autorke a jej knihách |
| Barbora Hrínová vytvára veľmi presvedčivý literárny priestor, ktorý je priestorom vnútorným, introvertným, z ktorého ako také krehké zvieratko vystrkuje jednotlivé antény a vníma svet okolo seba. Svet, ktorý môže byť naladený netolerantne voči akýmkoľvek inakostiam, ale aj svet, ktorý je prijímajúci, prípadne v ktorom sa tieto inakosti môžu navzájom spoznávať a stretávať. Mária Ferenčuhová o knihe Jednorožce V ostatných rokoch sa v súvislosti s literárnymi debutmi opakuje skúsenosť, že nielen dobrá pisateľská literárna príprava, ale aj vek autorov prinášajú pre literárny text dobrý výsledok . Prihodilo sa to aj Barbore Hrínovej a jej debutu. Ani zďaleka už nepatrím do generácie dnešných tridsiatnikov, avšak svet priblížený takýmto rozprávaním, dokážem zdieľať ako epifániu a tak trochu ako vlastný pohyb k lepšiemu sústredeniu, pozornosti a citlivosti. Zora Prušková, 2020, o knihe Jednorožce Problémy figúr mimo spoločenského mainstreamu čitateľ odhaľuje v jemných náznakoch, zákutiach dialógov a správaní postáv. A ak aj ide o vysloveného outsidera, jeho obraz nie je citovým vydieraním publika. Záblesky humoru či trápnosti situácií čitateľa nasmerujú k vnímavému, ale civilnému pohľadu. Patrik Garaj, Denník N, o knihe Jednorožce Autorkine prózy sú brilantným umeleckým rozborom doby, v ktorej sa vskutku „fádni ľudia“ nezámerne konfrontujú s veľkým svetom, lebo ten na nich mieri ukazovákom, na ich biologickú odchýlku, a pritom chcú iba zapadnúť, nebyť špeciálni, ale akceptovaní, pochopení a milovaní. Hrínová energicky stiera hranicu vylúčenia, empaticky vyzýva k prehodnoteniu nezmyselných predsudkov voči rôznym podobám prirodzenosti a nabáda „načúvať zvukom vesmíru“. Peter F. Rius Jílek 2021 o knihe Jednorožce To, čo je nebadateľné a často považované za periférne alebo menejcenné, sa v knihe Barbory Hrínovej Jednorožce dostáva do centra pozornosti. Hrínová nám ukazuje, že krehkosť, ktorú máme tendenciu prehliadať, môže byť hodnotou. Citlivosť v jej debutových poviedkach nie je prezentovaná ako zlyhanie, ale je presvedčivo tvarovaná ako základný atribút ľudskosti. Hrínová píše o inakosti, neexotizuje ju však ani neexploatuje, a práve preto nám umožňuje prijať rozličné spôsoby života či hľadania identity. Porota Anasoft litera 2021 o knihe Jednorožce
Viac sa môžete dočítať či dopočuť tu: Rádio Devín, Knihy na dosah, Literárne centrum, Dúhový rok, Pena dní. | |
|
|
---|
|
| | Už pri prvom stretnutí s Barborou o pripravovanej knihe sa mi javilo, že mi bude jej hrdina sympatický – podobnosť veku, životného rozpoloženia, Karlovka. Pri čítaní textu sa ukázalo, že má u mňa ďaleko vyššie ambície. Ambróz ma prekvapil svojou zaujatosťou životom, nenápadným, no tvrdohlavým presadzovaním svojho pohľadu na svet, záľubou v prirovnaniach, v básňach, no najmä svojským originálnym humorom. Plachý dom je citlivá kniha o odchádzaní a nachádzaní. Ešte dlho po prečítaní vo mne rezonuje. |
|
|
---|
|
| | | Tento newsletter pripravila Zuzana Mojžišová. |
|
|
---|
|
| Vydavateľstvo Artforum vzniklo v roku 2007 keď sme sa rozhodli, že ideme naozaj niečo spraviť s tým, že nám na pultoch (najmä našich) kníhkupectiev chýbajú pre nás osobne kľúčové knihy. |
| Tento knižný spravodaj sme posielali na adresu xxx@ureader.com |
| Ak nechcete aby sme Vám tieto e-maily posielali, nebudeme: |
| |
|
|
---|
|
|