| |  | V svojej najnovšej knihe, prvom románe – Leto postávalo v horúcom vzduchu – spoznajú čitateľky a čitatelia trochu iného Lukáša Cabalu. Omnoho realistickejšieho, oveľa menej „uleteného“, než sme mali tú česť v predchádzajúcich novelách Satori v Trenčíne (Artforum 2020), Jar v Jekaterinburgu (Artforum 2021) a Spomenieš si na Trenčín? (Artforum 2023). Ale svedčí mu autorstvo i v tomto šate, napokon, nejaké to UFO sa objaví aj v Lete...
Mozaikovité rozprávanie o sprvu malej, potom väčšej a napokon dospelej Nine. Jej očami sa pozeráme na realitu dediny neďaleko Trenčína, na blízke mesto i vzdialené zámorské končiny. No predovšetkým na ľudí, ktorí sú súčasťou Nininho sveta, s nimi, cez nich, vo vzbure proti nim sa formuje jej charakter. Nechýba štipka humoru, kriminálne motívy týkajúce sa krádeží a úmrtí, vplyv veľkých dejinných udalostí na obyčajné životy. Hnacím motorom akoby bol beh času, toho nezastaviteľného mága.
zm
|
|
|
|---|
|
| | Lukáš Cabala sa narodil v Trenčíne, kde aj v roku 2011 spolu s rodičmi založil internetový antikvariát Čierne na bielom, ktorý dodnes vedie. Písaniu sa venuje na severnej periférii rodného mesta. Debutoval intímnou novelou Satori v Trenčíne (Artforum 2020), ktorá bola nominovaná na Cenu Anasoft litera a získala ocenenie Debut roka v hlasovaní čitateľov Knižnej revue. Neskôr mu v Artfore vyšli ďalšie dve novely tvoriace s prvotinou voľnú magickú trilógiu. Najprv Jar v Jekaterinburgu (2021), potom Spomenieš si na Trenčín? (2023). Tá najnovšia bola nominovaná na Cenu Anasoft litera a na Cenu René. Na jeseň 2023 mu vydavateľstvo Ikar publikovalo rozprávku Jeseň v lese. |
|
|
|---|
|
| | | | Ako čitateľa ma fascinuje byť súčasťou políc s beletriou. Páči sa mi, že k svojim obľúbeným príbehom môžem prispieť niečím vlastným. Rovnako ma nesmierne baví vytvoriť postavy, vymyslieť úsek ich života, až sa zrazu zdá nepredstaviteľné, že by niekde naozaj nežili. Po napísaní sa rozdiel medzi realitou a fikciou z istého uhľa pohľadu čarovne stiera. Tá hranica kamsi zmizne a ak napíšem trebárs dve knihy, kde v jednej bude opis toho, čo som zažil, a v druhej čistá fabulácia, tak z pohľadu čitateľa budú oba texty voči skutočnosti vnímané rovnako. A to je lepšie ako hociktorý kartový trik. Rád uvažujem nad tým, ako vziať skutočný milostný vzťah a preniesť ho do reálií, v ktorých sa nestal. A vo všeobecnosti ma pri písaní zaujíma proces tvorby vo vzťahu k mojim bežným dňom. Ako sa tie veci vzájomne ovplyvňujú...
Lukáš Cabala pre LIC, 2021 | Ako čitateľa si predstavujem seba. Spomínal som metódu, kde pri písaní sám neviem, čo bude nasledovať. Píšem tak, aby sa to páčilo mne.
Lukáš Cabala v rozhovore pre Denník N | Neviem písaniu odolať. Ale nie v grafomanskom zmysle, v skutočnosti vlastne veľa nepíšem, no neustále uvažujem o námetoch, ich spracovaní, literatúre, o svojom diele ako takom, o jeho smerovaní či rozšírení. Pre mňa je to najlepší možný životný štýl a je skvelé, že čítanie je toho súčasťou. Ak ide o samotný akt písania, pripomína mi to šípku do vody, zrazu sa ocitnem v akomsi beztiažovom stave, kde nie som obmedzený gravitáciou.
Lukáš Cabala pre SME – Magazín o knihách |
|
|
|---|
|
| | Potichu našľapoval. Pár metrov pred sebou zbadal dve oči. Zamieril medzi ne a v tom všetko ožiarilo nečakané svetlo. Ozvala sa rana. Bezprostredne po výstrele nastala znova tma. Pušku spustil popri tele. Nahlas dýchal, možnosť pohybu mu pripadala neznesiteľne namáhavá. Nakoniec predsa len zbehol späť a v šope si vzal nejaké náradie. Lujza Elena vyšla pred dom chvíľu po výstrele. Kamil z trámu pod senníkom práve sťahoval konské sedlo. Spýtala sa ho, kam takto v noci akože ide.
V januári napadalo neobvyklé množstvo snehu. Nina prechladla a z okna pozerala, ako tato odhŕňa sneh. Spravil cestičku od domu k bránke na dvore, a keď už sa dostal až tam, začal odhŕňať aj takzvané námestie, ako spoločný priestor nazývali susedia. Sneh dával na hromadu k svojmu plotu. Z provizórneho kopca sa Fatrsíčky a Paľko s Peťkom poobede spúšťali na boboch. Nina otvorila vnútorné okno a cez zavreté vonkajšie krídla kričala: „To spravil môj tato!“ Vetu zopakovala niekoľkokrát, ale i tak jej nerozumeli.
Po ceste v štyroch prúdoch lietali autá, rozpršalo sa. Krčili sa pod červenou strieškou s mnohými ďalšími ľuďmi. Nastúpili do medzimestskej linky. Lujza Elena sa šoféra spýtala, či by im nezastavil v Opatovej. Najprv sa zdráhal, no keď napokon prikývol, Lujza sa vďačne rozosmiala. Sadli si čo najbližšie k dverám, aby sa nemuseli predierať von. Nina sa necítila dobre. Svaly mala stuhnuté a všetci tí ľudia ju znepokojovali. Mesto jej pripadalo cudzie, anonymné a chladné. Kým ho začne vnímať inak, prejde takmer polovica jej života.
V drevenej šope natretej načerveno Peťko vyhrabe špeciálne nožnice a rozstrihá plech na menšie kúsky. Potom schmatne iné nožnice a bežia do maštale Štátnych lesov. Vylezú na debnu s ovsom a pozerajú na široké chrbty štyroch ťažných koní, tľapkajú Fuksa po krku. Nina jediná sa odváži odstrihnúť mu prameň z chvosta aj z hrivy, z tej je prameň jemnejší.
O chvíľu v šope na pracovnom stole rolujú plechy s vloženým prameňom z chvosta. Rolky potom jednu po druhej kladivom vyklepú a hneď sa vyberú dolu k mostíku. Štetce rozložia na smetiak. Začínajú okolo prechádzať robotníci.
„Nekúpite štetec? Na stavbe sa zíde.“
|
|
|
|---|
|
| | Spomínaný román, o ktorom je trochu predčasné hovoriť, pretože nie je potvrdené, či vyjde, je realistický. Ide o typické rozprávanie. Mal som chuť napísať niečo priamočiare, čítavé, kde sa nebudú ľudia strácať. V deji bude zakomponovaný aj Trenčín, ale mesto nebude vystupovať ako postava, ale bude to na periférii, hrdinka sa tam bude opakovane vracať. Rukopis si teraz číta vydavateľ.
pre My Trenčín 2. apríla 2024 | | | | | Na záver treba ešte spomenúť presahovanie autora do histórie Slovenska, ktorá sa v súčasnosti ukazuje o to dôležitejšia. V Cabalovom podaní to však nie je žiadna spomienková nostalgia, ale obzretie sa za arizáciou, židmi v koncentračných táboroch či Palachom. Autor to robí bez pokarhaní či zazlievania, na druhej strane však veľmi priamo až drsne.
Posledná kniha Lukáša Cabalu je svojráznou a sebavedomou prózou, ktorá sa na nič nehrá. Vyvoláva pocity – od zdesenia po úžas. Cabala je vtipný aj ironický. Dôležité je, že dokáže pracovať aj v zložitej schéme príbehu, pre ktorý sa na začiatku rozhodol.
Text nie je preťažený, ale očistený od všetkého nadbytočného a predstavuje to najlepšie, čo sa v slovenskej literatúre za posledný rok objavilo.
Denisa Ballová o knihe Spomenieš si na Trenčín? (Denník N)
_________________________
Keď som v roku 2020 dočítal Satori v Trenčíne od Lukáša Cabalu, bol som príjemne prekvapený. Bavilo ma, ako sa autor pohráva s čitateľmi, ako vstupuje do deja, ako mieša fikciu s realitou, ako zahmlieva, zneisťuje, pridáva kultúrne odkazy a nešetrí humorom… Vtedy som ešte netušil, že hlavná postava Vincent sa objaví aj v ďalších dvoch knihách Lukáša Cabalu Jar v Jekaterinburgu a Spomenieš si na Trenčín?
Kým v druhej knihe pošle autor Vincenta na sibírsku výskumnú stanicu Belyj krot, tretia kniha tejto voľnej trilógie sa opäť odohráva v Trenčíne. Vincent je majiteľom antikvariátu a zamestnáva v ňom aj slobodnú matku Lauru, ktorá má syna Olivera.
Táto trojica spolu zažíva rôzne situácie a vedie trošku strelené rozhovory. Ďalšou postavou je Tamara, novinárka, ktorá pricestovala do Trenčína z Izraela, aby preskúmala mesto, v ktorom žil jej starý otec.
V tejto knihe ma Cabala prekvapil najmä tým, ako narába s časom. Postavy sa ocitajú v rôznych časových dimenziách, minulosť, prítomnosť aj budúcnosť sa striedajú akoby náhodne, čo postavám niekedy umožňuje stretnúť sa a inokedy zase nie. A nielen to. Ale nechcem priveľa prezrádzať.
Pero Le Kvet na Medziknihami
|  |
|
|
|---|
|
| | | | Lukáš sa rozhodol napísať román, inú knihu, ako boli tie doterajšie, jeho štýl zrealistickol, vytratilo sa magično. Chce sa popasovať s najrozšírenejšou a najtradičnejšou formou beletristického textu. Uvidíme, ako to prijmú jeho čitatelia. Ja mu držím palce. |
|
|
|---|
|
| | | | Niekedy sa redaktorstvo podobá oprašovaniu posledných prachových smietok vo vopred vyglančenom byte. A inokedy zas na hĺbkové kyprenie zeme dlhšie neoranej. Niekedy pripomína hádku, inokedy ťahanie za spoločný koniec povrazu. Často je to z každého rožku trošku, aj teraz pri Lukášovom prvom románe. zm
|
|
|
|---|
|
| | | | https://www.litcentrum.sk/autor/lukas-cabala/autor-o-sebe
https://mytrencin.sme.sk/c/23307241/citatelsky-zlom-nastal-u-lukasa-cabalu-az-v-dospelosti-odvtedy-knihy-cita-pise-aj-predava.html
https://dennikn.sk/2614219/lukas-cabala-viem-ako-sa-citia-moje-postavy-lezi-to-na-nich-sucasnost-aj-dejiny/
https://www.magazinoknihach.sk/lukas-cabala-nie-sme-len-fyzicke-tvory/
https://dennikn.sk/3610688/predstavte-si-ako-robotnik-na-stavbe-cita-kafku-experiment-z-trencina-v-podani-lukasa-cabalu/
https://medziknihami.sk/clanky/tieto-cita-pero-le-kvet-2/ | Tento newsletter pripravila Zuzana Mojžišová. |
|
|
|---|
|
| | Vydavateľstvo Artforum vzniklo v roku 2007 keď sme sa rozhodli, že ideme naozaj niečo spraviť s tým, že nám na pultoch (najmä našich) kníhkupectiev chýbajú pre nás osobne kľúčové knihy. |
| Tento knižný spravodaj sme posielali na adresu xxx@ureader.com |
| Ak nechcete aby sme Vám tieto e-maily posielali, nebudeme: |
| | |
|
|
|---|
|
|
